Na citrónoch v miske pristávajú
octomilky,
víno už došlo,
deň sa schýlil.
Mám rád,
rád tie jemné chvíľky,
tie jemné chvíľky.
Pijeme vtedy,
keď sme šťastní,
ako tí lietajúci
hedonisti.
A smútok,
smútok skrývame do básni,
večne skrývame do básní.
Večer ako plátno
od Moneta,
trblietky odleskov
nočnej lampy.
Môcť tak tiež
vzduchom voľne lietať,
ako mušky voľne lietať.
Mám rád tie jemné
impresie,
keď čas je viac mŕtvy
ako žije,
len malí letci nad miskou
trepocú krídlami,
kam sa len pohneme,
všimni si, láska,
kam sa len pohneme,
priletia
za nami.