Detstvo s Burdou bolo fajn, aj katalógy na plavky boli super, domaľovával som tým modelkám ceruzkou všetky tie dôležité veci, ktoré cez plavky nevidno.
„Všimol som si, že ťa už zaujímajú dievčatá," hovoril mi potuteľne otec. „To je dobre," dodal, spokojný, že syn bude hetero.
Mozaiku mojich pubertálnych povyrazení dopĺňali obrázky dievčat na pláži z akýchsi juhoslovanských časopisov, ktoré mala moja teta. Vždy, keď som k nim prišiel na návštevu, jedno dievča z časáku som si vytrhol, taká silná už vtedy vedela byť moja láska. Po čase sa na mňa začali divne pozerať a nenechávali ma bez dozoru. Pche.
No hej, dnes už je všetko inak. Práve sa mi dostal do rúk výtlačok novej Burdy. Po troch dievčatách, samozrejme, ani stopy, kto už by si po afére Dutroux dovolil takú reklamu? Lenže ani reklama na Fa, proste v celom tom magazíne ani len náznak nahoty, nič, len jedno negližé, recept na hovädzie na kapuste a kopa strihov.
Celkom sa tá Burda pokazila.
Takže dneska 12roční šraci musia chodiť na internet, lebo v maminom hobby časopise nenájdu už pre seba nič zaujímavé. Aj ich celkom ľutujem, ako sú tak odkázaní na tie nebárs inteligentne vyzerajúce rachetle, špúliace nabotoxované pery ako kapor, keď sa 24. decembra začne stmievať a predstierajú, že to, čo robia, im robí morovo dobre, pričom každý dobre vie, že ich to fest bolí, keď im, prepytujem, Afrikánec pulíruje rektum.
Ta povedz mi, čo už je len toto za detstvo, bratu?
