Čo také smiešne je vlastne na mene István? Nič. To len národ vychovávaný Uragánmi, Susedmi, či Kutyilmi nevie ináč radovať. Vedel by aj ináč radovať, keby sme na Slovensku mali kvalitných komikov a vtipné zábavné relácie. Ale keďže u nás kvalitného komika treba hľadať lupou, národ sa v televíznom prime time musí uspokojiť so zábavou stojacou a padajúcou na parodovaní Maďarov a ich špecifického prízvuku.
Na maďarskom prízvuku si pán Andy Kraus takpovediac vybudoval živnosť. Vďaka maďarskému prízvuku si táto celebrita môže dovoliť nový športiak, či SUV a k tomu trebárs dvojposchodový dom na dolniakoch aj desaťhektárovou vinicou, prípadne melónovým poľom.
István Habodász si za svoj maďarský prízvuk nekúpi nič. Ledaže by mu pobavení diváci relácie Slovensko má talent dopriali trojmiliónovú výhru (v prípade, že ju nedoprajú grgajúcemu chlapcovi). To však nie je jediný rozdiel medzi Andym a Istvánom.
Ten zásadný rozdiel spočíva jednoducho vo fakte, že zatiaľ čo Andy Kraus po zhasnutí štúdiových reflektorov svoj prízvuk jednoducho odloží a prestane byť smiešny (áno smiešny, pretože vtipný nebol nikdy), István Habodász je Maďarom na plný úväzok. Svojho akcentu sa nedokáže zbaviť s ľahkosťou cvaknutia televíznej klapky.
Rozdiel medzi Andym a Istvánom je, samozrejme, aj v tom, že ten prvý chce presne to - aby sa ňom ľudia smiali, kým ten druhý po tom určite netúži. Ibaže ľudia nerozoznávajú. A tak sa - diváci v tínedžerskom veku i traja inteligentní porotcovia vedno ako jeden - z plného hrdla smejú 16ročnému chlapcovi preto, že sa volá István a má silný akcent. Vtipné sa im zdá aj meno autora básne Atillu Józefa. Na popukanie.
István Habodász je štátnou príslušnosťou Slovák. Národnosťou Maďar. Žije v krajine, ktorej chýbajú komici. Medzi ľuďmi, ktorým chýba takt. Má rád poéziu, maďarskú, ale aj jej slovenské preklady. Rád recituje, hoci mu to veľmi nejde. Jedným si však môžeme byť istí. Ak by túžil po tom, aby sa ľudia na ňom rehotali, nesiahol by po básni, ale po dobrom vtipe.
