Teraz to už môžem priznať - dve volebné obdobia za sebou som volil KDH. Áno, ja ultraateista, pôžitkár & ancikrist som dával svoj volebný hlas kresťanskej strane, pretože...
...pretože pre mňa boli zárukou morálnych zásad a pozitívnych hodnôt.
Postupom času som presedlal k menej zásadovejšej strane (ehm), predovšetkým po Čarnogurského bonmotoch o liečení homosexuálov, zatýkaní prostitútok, ale najmä jeho odmietavému postoju k vtedy pripravovanému zákonu o tzv. osvienčimskej lži. Už vtedy mi mohlo byť jasné, ktorá tu bije. Už vtedy mi mohlo byť jasné, že strana, ktorá je schopná nevnímať Mečiarove neobjasnené zločiny, argumentujúc jeho zásluhami o vznik samostatného Slovenska, bude aj v budúcnosti používať zamastený periskop pri posudzovaní slovenskej histórie.
Po pysku som pred pár týždňami dostal aj od svojho (jediného) obľúbeného časopisu - .týždňa. V čísle 36 okrem iného píše: „Je pravda, že niektoré jeho (Hlinkove) výroky by sa z pohľadu dnešnej doby dali klasifikovať ako antisemitské." A spolu s historičkou Bartlovou sucho konštatuje: „Bola to dobová vec, Hlinka v tomto rozhodne nijako nevyčnieval." Zvyšok témy čísla tvorí viac, či menej vypuklá Hlinkova adorácia.
Vlastne by som sa nemal čudovať, že dnes našli spoločnú reč kresťantvo a neogabaný nacionalizmus. Našli ju už za Slovenského štátu. V skutočnosti v tom iba pokračujú. Jediné, čo nechápem, je, prečo KDH prischla nálepka hodnotovo pozitívnej strany a SNS opačná. Je rozdiel len v rétorike? Je Palko od Slotu lepší len preto, že používa uhladenejšie spôsoby?
To takzvané dobro a takzvané zlo sa spojili v jednom pohári a vznikol z toho nepiteľný nápoj. Ako víno pomiešané s kolou - pokazené jedno aj druhé. Hlúpe na tom je, že to víno od tej koly už teraz nedokážem oddeliť.