Ostych

Autor: Števo Šanta | 14.7.2012 o 12:45 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  1315x

Ako malých chlapec objavil som raz v skrini u nás doma malé farebné škatuľky s neznámym obsahom. Páčili sa mi a chcel som, samozrejme, vedieť, na čo slúžia tie vecičky v nich a tak som spýtal mamy, čo to je. „Och, no..., to ti vysvetlím, až budeš starší." Pochopil som, že som na narazil na niečo háklivé a podmienka staršieho veku, na ktorý som musel čakať, aby som odhalil ich tajomstvo, mi našepkávala, že pôjde o niečo, čo súvisí s intimitou.

 www.flickr.com

 

Mama sa totiž v takých veciach vždy ošívala. Vždy, keď v reči došlo na slovo, ktoré súviselo so sexualitou, prikryla si ústa rukou a stíšila hlas. Hanbila sa. Neskôr, keď som bol starší, som si z jej prejavov cudnosti robil žarty tým, že som sa vždy spýtal: „Čo si povedala? Nepočul som ťa, môžeš to, prosím, zopakovať hlasnejšie?"

Pri takomto ostychu bolo nemožné, aby sa mi dostalo nejakej sexuálnej výchovy. Keď som prišiel do puberty, celú tú záležitosť odbila mama jedinou vetou: „Niečo ti dám." A vtisla mi do ruky tri výtlačky magazínu Praline, časopisu s nahými ženami. Informačná hodnota nulová, ale, pochopiteľne, spravilo to na mňa obrovský dojem, mama týmto darom u mňa okamžite stúpla.

Časopisy boli fajn a teoretický zvyšok som si naštudoval v sexuologických knihách, ktoré som našiel v domácej knižnici a tiež v starom, zažltnutom vydaní Kámasútry, ktoré vlastnili kamarátovi rodičia a ktoré som si k nemu chodil študovať, lebo už v mladom veku som prahol po poznaní.

Mama je žena, ktorá vo vašej mysli vytvorí prvý základný model, ktorý neskôr budete hľadať. Ibaže ostýchavé dámy sa časom kamsi vytratili. V dobe, ktorá zdôrazňuje stieranie rozdielov medzi pohlaviami, je, napokon, cudnosť tak trochu na príťaž. Lovcami sme zrazu všetci, sebavedomé mačkovité šelmy s naježenými kožúškami a vycerenými zúbkami.  Ani vulgarita už nie je doménou obhrublých chlapov, nežnejšie pohlavie si ju úspešne prisvojuje, takto si to žiada genderová rovnosť.

Nie že by som bol prudérny, to určite nie. Napokon, odkedy som dostal do daru tie časopisy, sledujem zbežne scénu. A tak viem, že ostatné roky vyhrávajú žánrové ceny filmy poznačené sadistickými trendmi a čoraz vynaliezavejšími prejavmi sexuálneho násilia. Veru, už ani to péčko nie je čo bývalo, priatelia.

Ale netreba sa máčať v nostalgii, vývoj nezastavíš. Iba mi občas napadne, že škoda.

Mimochodom, tie pekné škatuľky - to boli tampóny. Dozvedel som sa to hneď na druhý deň, keď ku nám na návštevu prišiel kamarát. Všetko mi vysvetlil. Mama, tá napriek sľubu a faktu, že som bol od toho dňa stále starší a starší, sa k vysvetľovaniu ich obsahu už nikdy nedostala. Proste...

Ostych nedovolil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?