Veci, ktoré ma naučil Dodo

Autor: Števo Šanta | 27.6.2011 o 14:45 | (upravené 27.6.2011 o 15:10) Karma článku: 13,47 | Prečítané:  2001x

Dodo ma naučil pískať na jednom prste. Ohnúť malíček do poloblúka, priložiť k ústam, prehnúť ním konček jazyka dozadu, silno dúchnuť. Ak niekedy na koncerte, alebo tak, počujete silný piskot, tak to robím ja. Naučil ma to Dodo.

Dodo vravel svojim kamarátom, keď sme sa v zime šmýkali na ľade: „Jeho nepotkýnajte!" Bol mojím ochrancom, takže som sa mohol smelo rozbehnúť po šmýkačke a spadnúť bez toho, aby sa ma niekto dotkol. „Jeho netreba ani potkýnať," smiali sa chlapci.

Dodo ma naučil vyrábať praky z vetiev stromov, medených drôtikov, kúskov kože a pásikov z duše bicykla. Strieľali sme nimi po sebe, po vtákoch v korunách stromov, liezli po morušiach a ringlotách a ochutnávali ich nezrelé plody. Naučil ma chytať ryby na háčik a silon a opekať ich v alobale. Bol mojím sprievodcom po svete detstva, ukazoval mi všetky jeho farby, chute a vône, všetky jeho vymoženosti. Boli sme dvojčlenná svorka a on jej prirodzeným alfa vodcom. Tešil som sa na každé zbojstvo, ktoré vymyslel.

Dodo disponoval neuveriteľnou zásobou vtipov. Vždy ma nimi rozveselil, keď bolo treba, vedel ich rozprávať aj dve hodiny v kuse. Pamätám si už len jeden:
- Pán domu pošle komorníka po papuče. Komorník vojde do izby, kde sú dve chyžné a vraví: „Pán povedal, že vás mám pretiahnuť."
Chyžné sa chichocú, hádžu po sebe laškovné pohľady a vravia: „My ti neveríme."
Komorník sa vykloní z dverí a zakričí: „Pane, obidve?"
„Márnosť! Héj, obidve, obidve..."

Dodo mal dobre vypracované telo a rád ho vystavoval na obdiv. Závidel som mu jeho prvé ochlpenie, lebo ja som vtedy ešte žiadne nemal. Vravel: „Dievčaťu to musíš dať na bruško. Na bruško, pamätaj si." Ochotne ma zastúpil v role sexuálnej obete, keď som sa skrýval pred neodbytnou, štrbavou Ančou, ktorá za mnou v jednom kuse doliezala. Ako vravím, bol mojím ochrancom, vybavil tie veci za mňa.

Naučil ma na gitare všetky dôležité akordy a pesničky, bol víťazom niekoľkých speváckych súťaží a keby vtedy existovala Superstar, iste by v nej účinkoval a miesto diplomov s červenou päťcípou hviezdou by hádam bol aj celebritou.

A potom zafúkal silný vietor a my sme sa rozpŕchli do svojich miest a vídali sa už len veľmi zriedka.

Občas mi ešte zavolá. Zvyčajne je v opojení, v jednom zo svojich permanentných raušov. Žoviálne žartuje, synapsy ošplechnuté destilovanou tekutinkou šťastia. Nie je mi do smiechu. Hlas v telefóne znie ako ozvena mŕtveho času. Všetko je inak, už to nik nepostaví na nohy.

„Nie, že dopadneš ako Dodo," vravievala mi mama, keď som prišiel domov rozjarený z pivárne. Dodov obraz visel na stene ako výstražná tabuľka, ako značka pre slepú uličku so zákazom vjazdu. Ešte aj toto ma naučil, môj veľký ochranca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?