Bol to najhorší Silvester, na aký si pamätám. Začal pritom takmer nevinne - zháňaním lieku na infekciu dýchacích ciest, ktorej sa nechcelo ani po 10dňovej antibiotickej liečbe a poslušným potením sa v posteli odísť z tela von. „No, to bude asi TÁ chrípka, na to pozor, to môže dopadnúť všelijako" povedala mi povzbudivo farmakologička a odporučila mi asi päť medikamentov, z ktorých som už všetky - neúčinne - vyskúšal. „Tak potom už jedine antivirotikum, mali by sme tu Tamiflu, ale to vám nemôžem len tak predať, na to potrebujem recept od lekára."
A tak som sa vydal na Silvestra zháňať recept na antivirotikum s odhodlaním Marušky, čo šla do lesa zháňať decembrové jahody - s tým rozdielom, že na mňa na konci cesty nečakalo 12 mesiačikov, ale 8dňový pobyt v nemocnici. pokračovanie článku
Sú ľudia, ktorí, keď im treba čosi vyvŕtať, siahnu do skrine po vŕtačku a spravia, čo treba. V druhej skupine sú tí, ktorí v takýchto prípadoch musia otravovať ľudí z prvej skupiny. Patrím do tej druhej a cítim sa preto tak trochu menejcenne. Vlastníctvo vŕtačky posúva chlapa do vyššieho levelu. Vŕtačka hovorí o svojom majiteľovi toto: Tento chlapík vie vziať veci do svojich rúk, nič ho len tak nezaskočí, s hocičím si poradí. Myslím, že prvá vec, ktorú by sa mala žena muža na pilotnom rande opýtať je: „Prepáč, bude to znieť trochu divne, ale... máš doma vŕtačku?" pokračovanie článku
Na Gmail mi prišla správa od fanúšičky s exotickým menom Fenita. Vraj videla môj profil na hudobnom komunitnom portáli Bandzone.cz a veľmi sa jej páčil. A že by ju potešilo, keby som jej odpísal. Správa bola písaná anglicky a toporne preložená Googlom. Nuž napísal som Fenite, bez prekladu, teda toporne anglicky, že ma teší, že sa jej naša kapela páči, veď muzikanta zvlášť poteší, keď sa jeho hudba páči niekomu, kto pravdepodobne nerozumie slovenským textom.
Fenita zakrátko odpísala. Poďakovala za odpoveď na jej masáž (odpusťme Fenite gramatiku, ktorá nerozoznáva massage a message). I zahrnula moju empatickú dušu srdcervúcim príbehom, kombinujúcim romantiku noviel Rosamundy Pilcher a akčnosť scenárov písaných pre Dolpha Lundgrena. pokračovanie článku
Pred mnohými rokmi sme s kamarátom v jeden predvianočný deň, potúžení vareným vínom, kdesi pod Michalskou bránou vytiahli gitary. Kamarát hral, ja som vyberal drobné od chodcov do prázdneho kelímka od vína. A potom naopak, na striedačku. Veľká zábava, všetko v poriadku, kým sa pri nás nepristavil jeden starší pán a nezačal sa rozčuľovať, že ako on k tomu príde, že musí počúvať naše zvuky. Ako si to dovoľujeme, obťažovať ho hudbou, ktorú nechce počúvať, lebo chce len prejsť, pokiaľ možno v pokoji, touto uličkou.
Čučali sme naňho neveriacky, prekvapení absurditou jeho výčitky. Až teraz, po mnohých rokoch, som pochopil, o čom ten pán hovoril. pokračovanie článku
Mám rád svetlé pivo, ale párkrát som vyskúšal aj tmavé. Nie že by mi ktovieako chutilo, ale páčila sa mi jeho farba. Potom mi napadlo - od čoho je tmavé pivo vlastne tmavé a prečo chutí tak sladko. Tak som si prečítal etiketu a dozvedel sa, že tá pekná blackberry farba je z farbiva s tajomným názvom E 150 c. A tá sladká chuť od umelého sladidla.
Tak som sa vrátil k svetlému, pretože som toho názoru, že pivo by sa predsa len malo nejako odlišovať od coca-coly zero. Kompletný človek si predsa do piva nezvykne sypať sacharín, pravda? pokračovanie článku
Chodím do tej budovy každý deň. Zdravím ľudí, ktorých v nej stretávam. Moje pozdravy vsakujú do stierky stien ako víno do servítky a odpoveďou je mi zväčša hrobové ticho. pokračovanie článku
V obchodoch s módou pre nižšiu strednú vrstvu sa konečne začali objavovať bundy, ktoré si môže obliecť aj chlap s ramenami širšími ako opierka kancelárskej stoličky. Obchodníci s módou snáď konečne pochopili, že po stredoeurópskych mestách nebehajú len astenickí metrosexuáli, ale i ľudia neázijskej telesnej konštrukcie. Super. Dosť bolo zvieracích kazajok. Späť k osemdesiatym!
Ešte čakám, kým pominie móda bedrových džínsov. Teda, nič proti bedráčom, pohľad na vykúkajúce tangáče nepredimenzovanej šestnástky je esteticky silne nabitý zážitok, ale... Tá vec, skrátka, nie je pre každého. Prevísajúce pneumatiky a naboptnané zadky dám večerajúcich po 18tej hodine, odhalené do polovice (keď sa zohýnajú po maslo v spodnom regáli), býva dosť traumatizujúcou záležitosťou.
Pol čárečky je proste veľa. Už to konečne pochopte, chlapci a dievčatá z KVL. Vysoký sed bol úplne v poriadku.
Nosievam si k nej svoje ticho ako prázdny košík, ktorý ona napĺňa čerešňami slov.
Musím o tom napísať sám, lebo nik iný na celom šírom internete, zdá sa, o tom nenapíše. Napokon, je to tu už tak trochu zabehnutým zvykom, že blogeri, ktorým vyjde kniha, o nej sami láskavo poinformujú čitateľov. Už niekoľko týždňov patrím aj ja k tej skupine kolegov, ktorým Slovenská národná knižnica pridelila ISBN, aby mohli svoje výtvory šíriť zviazané v knihe. Tá moja sa volá Priamo do pľúc a v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim, pokiaľ možno objektívne, teda nehodnotiaco, čo-to o nej povedať. pokračovanie článku
Čakal som pri pulte, kým kľúčiar dotelefonuje, aby som si mohol popýtať farebný rozlišovač na kľúč. Chvíľu trvalo, kým vyriešil tú vec v telefóne, napokon však prišiel ku mne a opýtal sa, čo potrebujem.
"Jeden farebný rozlišovač na kľúč."
"Jeden? Tak to ste sa mohli obslúžiť aj sami! Nechsapáči, to máte grátis." pokračovanie článku
Postrašený ostatnou návštevou lekárky, dal som sa na anticholesterolovú diétu, spočívajúcu vo vylúčení potravín s vysokým obsahom cholesterolu a saturovaných tukov, teda vajíčok, slaniny, syrov, masla, skrátka všetkých tých chutných vecí. Plus každý večer jedno hypolipidemikum, liek na zníženie hladiny cholesterolu v krvi.
Po dvoch mesiacoch askézy prídem na kontrolu - hladina cholesterolu v krvi zvýšená o 0,3 mmol/l.
"Tak neviem," pokrčí plecami lekárka a usmeje sa, "teraz asi skús prejsť na slaninu."
"Ahoj," volá mi kamarát, "počúvam tu v obchode rádio, vravím si, si to ty, nie si to ty? Ty si vydal cédečko, však? Ako sa k nemu môžem dostať?"
"No, že si to ty, tak ti jedno donesiem, keď pôjdem okolo."
CD som mu doniesol a na oplátku som dostal balíček s prekvapením. Boli v ňom: lubrikačný gel, klitoridálny stimulant a DVD Dirty Teens. Kamarát je totiž majiteľom sex shopu.
Nuž, je dobré poznať hodnotu svojej tvorby.
Dnes v noci sa mi snívalo, že som umrel. Ťažoba ma skolila na chodník, zvierala mi telo, nedalo sa dýchať. Ľahla si si za mňa, objala ma, chytila za ruku. Bolo to príjemné zomieranie. pokračovanie článku
Tvoje telo do tmy svieti,
svieti ako mesiac v splne,
ako uhlík cigarety,
keď sa izbou blížiš ku mne. pokračovanie článku
Keď meteorológovia povedia, že bude 27 stupňov, jednoducho im verte, hoci fúka studený vietor a zo zamračenej oblohy sem tam frkne pár zlovestných kvapiek. O 60 kilometrov ďalej, v mieste vášho koncertu už slniečko pečie ostošesť a to tak, že zabudnete celú slohu prvej pesničky. pokračovanie článku
Ona: Ty ma máš rád, ale nemiluješ ma.
On: Ty ma zasa miluješ, ale nemáš ma rada.
Odpoveď: 150 tisíc eur. Netuším, akým spôsobom sa právnik a smútiaca rodina dopracovali k tomuto číslu. Sto bolo málo a dvesto veľa?
Ona: Prečo nikdy nezložíš dosku, keď použiješ toaletu? Stále ju musím po tebe skladať dole.
On: Ale to platí aj naopak. Tiež ju po tebe stále musím dávať hore.
Ona: Ale správne má byť doska vo vodorovnej polohe.
On: Fakt? Prečo ich potom vyrábajú s pántmi?
Ponaučenie: Ak pomýšľate na vážny vzťah, už teraz začnite s láskou trénovať pohyb s toaletnou doskou o 90 stupňov. Toto sa naučte ako prvé.
Akcia v obchode väčšinou znamená, že cena výrobku sa na isté obdobie o určité percento zníži. Akciami sa lákajú do obchodu zákazníci, pomáha sa predávať tovar so slabou obrátkou, alebo potraviny, ktorým končí záruka a podobne. Pri dobre naplánovanej promoakcii bývajú spokojné obe strany - obchod i zákazník. To ale nie je nemenné pravidlo. Niekedy ide pri akcii cena opačným smerom, teda nahor. Niekedy aj takmer dvojnásobne. Presvedčil som sa o tom pri nedávnej návšteve jedného z obchodov siete Tesco Stores Slovakia. pokračovanie článku
Rozhovor s manažérom kapely Mantinel, ktorá reprezentuje Slovensko na medzinárodnej hudobnej súťaži Zlaté brnkadlo 2009. pokračovanie článku
Páči sa mi nová reklama na Zlatý bažant. Tiež som chcel byť voľakedy copywriterom, ale nikde ma nevzali, tak píšem aspoň na blog. Nie je to síce tak dobre platené, vlastne to nie je platené vôbec, ale je to aspoň zábavné a kreatívne. Takže vlastne tak trochu podobné.
Na veľkom bilboarde je Iveta a Maroš. Maroš ukazuje na Ivetu prstom. Stojím pod tým obrovským plagátom a zoči-voči jeho veľkosti si uvedomujem svoju bezvýznamnosť. Ja som nikdy nebol na takej veľkej fotke. Som nímand, ktorý ak chce niekoho podporiť, má v zásade len jednu možnosť - odkráčať do volebnej miestnosti a hodiť do urny svoj tajný odkaz. Tajný, lebo kto už len bude vedieť, že je odo mňa? pokračovanie článku
Kráčal som cez parkovisko pred supermarketom a zbadal terénne vozidlo, ktoré na zasneženej ploche robilo hodiny. Rozbehlo sa a otočka a potom znova. Sneh odrfkoval do strán a auto predvádzalo ťažkopádny tanec. No, frajerisko, pomyslel som si a keď auto napokon zaparkovalo, čakal som, čo za mafioidný typ z neho vystúpi. pokračovanie článku
S výrazom rómska otázka sa stretávam pomerne často, či už ho vyslovujú politici, alebo ľudia z médií. Všetci riešia rómsku otázku a pre mňa je ten pojem stále záhadný, neviem, čo konkrétne sa pri ňom má na mysli. Rómska otázka sa v našich zemepisných šírkach rieši asi už od 15. storočia a rieši sa dodnes. pokračovanie článku
Len tak. Lebo je to módne. Mnohí si už kopli. Kolegovia z branže, horliví blogeri, anonymní nickovia i jeden konkrétny nik z autoservisu so záľubou v glamrockovej móde. Naposledy si prišiel kopnúť samotný minister kultúry, takže už konečne poznáme jeho meno, volá sa Maďarič. pokračovanie článku
"Dám vám tie kľúče do takého zatváracieho sáčku," povedal kľúčiar.
"A viete, na čo sa ešte takéto sáčky používajú?" dodal.
"No, dajú sa použiť na kadečo..."
Kľúčiar sa usmeje a vraví: "Minule tu bol asi 14ročný chlapec, pýtal si zatváracie sáčky. Ukázal som mu ich, a on, že chce menšie. Tak som mu ukázal menšie, a on, že chce ešte menšie. Spýtal som sa ho, na čo mu ich treba. A on, že na marišku. Tak som mu povedal, nech ide do papiernictva, možno tam budú mať. A vravím mu, ale nehovor tete, že to chceš na marišku. A on sa spýtal - a prečo?"
Úprimný to chlapec.
Do rýchlika z Prahy nastúpi v Žiline pani v čiernom. S kýmsi telefonuje: "Práve som nastúpila do vlaku, prídem až o štyri hodiny." Potom si ju všimnem - má uplakané oči. Zrejme ide z pohrebu, napadne mi v spojitosti s jej čiernym oblečením. Pani vytiahne modlitebnú knižku, číta si z nej a po lícach jej stekajú slzy ako horské potoky. pokračovanie článku
Je pekné, keď sa ľudia smejú, no ešte krajšie je, keď plačú. Plačúceho človeka by ste najradšej objali, pritisli jeho smrkajúci nos na vašu hruď, poriadne postískali. "To je dobre, len plač," povedali by ste.
Plač odplaví ťažobu, bolesť, smútok aj hnev. Priplaví pokoj, úľavu, nehu a radosť. Hej, keby ľudia viacej plakali, hneď by bolo na tom svete veselšie.
Sem-tam sa stane, že si ma niekto, na základe nejakej vety, myšlienky, pomýli s veriacim človekom. Cítim sa v takých chvíľach trochu nepatrične, asi ako niekto, kto vojde na večierok, kam nebol pozvaný. Ale som ticho, nevybľakujem hneď, že ide o omyl, nesmelo postojím, poobzerám sa, s ostychom sa natiahnem po pohár s vínom. Dotyčný, čo sa pomýlil, ma počastuje nejakým pozdravom, formulkou, ktorá je obvykle určená len jeho spolupútnikom a ja si aspoň na chvíľu vychutnávam pocit, že patrím k tomu elitnému spoločenstvu ľudí, ktorí veria, a kde by som dnes aj dozaista bol, keby som len tak tvrdošijne neľpel na logickom zdôvodňovaní, vedeckých dôkazoch a miloval kontradikcie. pokračovanie článku
O pol siedmej ráno mi zazvonil budík. Vypol som ho a spal ďalej. O ôsmej už na mňa kričí moja drahá, aby som vstal. Horko-ťažko sa vyhrabem z postele, oblečiem sa a idem, tak ako sme sa večer dohodli, kúpiť chlieb do najbližších potravín. pokračovanie článku
- Mal by si si dávať pozor. Vraj na to ľahko vzniká závislosť.
- Ale prosím, ťa, aká závislosť? Veď ja to beriem každý deň, už tri roky, a nič!
Nezvyknem píjavať na raňajky liter mrkvového džúsu. Nechrúmem mrkvu vášnivo ako Clive Owen v Postrieľaj ich všetkých. Očná mi povedala, že silnejšie dioptrie nie sú nutnosťou. Vraj oči netreba rozmaznávať. Nech sa trochu potrápia. Preto by som uvítal, keby v Bille používali cenovky väčšie ako 4 milimetre. Štyri milimetre je málo, bratia a sestry na centrálnom marketingu. pokračovanie článku
stevosantagmail.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
